Maliar Jozef Vrábel sa narodil v roku 1959 v Turzovke, na Kysuciach a značnú časť detstva prežil v susednej obci Olešná u starých rodičov. Tam sa začal rozvíjať jeho silný vzťah k prírode, a tiež i k umeniu.

„Spomínam si, moje prvé maľovanie bolo na zarosené okná drevenice na Olešnej u babky. Vždy sa potom naši hnevali, že ich musia po mne umývať, ale to bolo myslím len „naoko.“ Od okenných skiel som prešiel na linajkový papier i na vytrhnutý čistý papier z písanky, keď som väčšine z triedy kreslil výkresy na hodine výtvarnej výchovy.“

Hoci v kreslení vynikal už ako dieťa, jeho umelecké formovanie najvýraznejšie ovplyvnil študijný pobyt na Strednej lesníckej škole v Banskej Bystrici (1974 – 1978). Tú si mladý študent nevybral náhodou. Akoby odjakživa vedel, čo chce v živote robiť. Pod vedením vychovávateľa, učiteľa výtvarnej výchovy Jána Macka a profesora Jozefa Lackoviča sa zoznamuje s novými maliarskymi technikami, ale aj s dielami Martina Benku, Mirka Hanáka, Vincenta van Gogha alebo Jána Hálu. Jeho rukopis sa tak výrazne dostáva na vyššie úroveň.

„Mal som to šťastie, že na strednej škole som mal vychovávateľa – učiteľa výtvarnej výchovy, ktorý ma posunul do inej polohy chápania vlastnej tvorby. Bol to v podstate môj prvý učiteľ, viedol ma, učil, formoval a ovplyvňoval. A tiež tam bol aj akademický maliar Ján Kolár. Tak som prvýkrát spoznal profesionálnu tvorbu v praktickom vydaní. Vtedy som začal študovať Jána Hálu, maliara z Važca. To bola škola škôl.“

Posledný spomenutý autor dlhodobo najvýraznejšie ovplyvnil Jozefovu tvorbu takmer vo všetkých jeho olejomaľbách z dedinského prostredia.

V odbore lesníctvo pokračoval i na Vysokej škole lesníckej vo Zvolene (1978 – 1983) a začal sa aktívne venovať folklóru ako tanečník Folklórneho súboru Poľana. Po celý čas štúdia maľuje a zaznamenáva to, čomu sa odborne venuje. Toto obdobie by sa dalo nazvať obdobím hľadania vlastného výtvarného štýlu i vzoru.

Upúšťa od „hálovského“ popisného výtvarného vyjadrenia, začína experimentovať, v jeho dielach je viac voľnosti a náladovosti. Čoraz viac dáva prednosť motívom s folklórnou a etnografickou tematikou. „Sledoval som viacerých umelcov, stretával som sa s nimi prostredníctvom pôsobenia v amatérskom klube výtvarníkov či účasťou na rôznych výstavách. Viac som sa venoval folklóru, tiež som si urobil školu tanečného pedagóga.“

Jozef je lesník, ochranca a milovník prírody, folklorista. Od roku 1982 pôsobí vo Folklórnom súbore Kysučan, najskôr ako tanečník, potom ako tanečný pedagóg, a neskôr ako choreograf a umelecký vedúci.

„Je samozrejmé, že moje povolanie a záľuby sa objavujú i v mojej tvorbe. Hlavne folklór, ktorému sa aktívne venujem dodnes. Viacerí mi hovoria, že dokážem zachytiť tanečný pohyb, krásu tanca, dynamiku a jedinečnosť folklóru.“

Príroda, postrehy z poľovačiek, obrazy dediny a krajiny, folklór a dynamické tance, a v posledných rokoch i ulice, námestia a kúty veľkomiest sú najčastejšími motívmi diel maliara.

„Mám však ešte veľa plánov, tak napríklad furmanská tematika. Ťažné kone, furmani, drevo.“

Jozef žije a tvorí v Podvysokej na Kysuciach. Vystavuje nielen v kysuckom regióne, ale taktiež i mimo neho vrátane hlavného mesta Bratislavy. Je členom Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov regiónu Kysúc pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci a Ateliéru neprofesionálnych výtvarníkov v Bratislave. Nie je mu cudzie ani pôsobenie za hranicami. Spolupracoval s ateliérom Malba a Kresba v Prahe pod vedením známeho českého portrétistu Tomáša Kubíka, naďalej pôsobí ako aktívny člen Galerie Mlejn v Ostrave. Jeho bohatá výtvarná tvorba bola a je pravidelne prezentovaná v obciach a mestách Kysúc, Slovenska, Poľska, Českej republiky. V lete roku 2018 jeho diela tešili krajanov na slovenskom veľvyslanectve v Londýne. Napriek vrodenému talentu výtvarník vie, že musí na sebe neustále pracovať.

„Už len to, že človek naďalej pokračuje vpred, je úspech. Maľovanie je zaujímavé i tým, že keď na čas prestanete, nestojíte, ale idete dozadu ako rak. A keď opäť začnete, musíte sa dostať najskôr do toho bodu, kde ste prestali.“

I v tomto smere maliar podniká doslova náročné cesty. Významným medzníkom v jeho výtvarnom živote, a zároveň aj v osobnom, bol zahraničný pobyt v ateliéri celosvetovo uznávaného akvarelistu Alvara Castagneta. „Výtvarný pobyt vo Verone bol pre mňa neopakovateľným zážitkom. Pracovať pod odborným vedením charizmatického umelca svetových kvalít akým je Alvaro ma posunulo nie o jeden krok dopredu, ale o desať krokov.“

Práve akvarel je technika, v ktorej Jozef vyniká najviac. „Akvarel si vyžaduje rýchlosť. Je to technika, ktorej sa iný druh maľby nevyrovná. Má v sebe priesvitnosť, žiari zvnútra, umožňuje pracovať so svetlom jedinečným spôsobom. Zachytáva efekty letiacich mrakov, dažďa alebo slnečného svetla na oblohe i v krajine. Akvarelom môžem vdýchnuť život do portrétov. Je to pre mňa technika, ktorá ma ustavične posúva dopredu a núti neustále sa zdokonaľovať v kresbe.“